• Katalóg Galérie HIT (2011)

    Na vernisáže galérie HIT nechodím. Je tam zima, víno nepijem, tvrdý alkohol majú málokedy a je tam veľa ľudí, pre ktorých nie je vidieť čo sa vlastne vystavuje. Ale počul som, že tam minule bol Roman Ondák, Ilona Németh, Sandra Kusá, Piotrek Stasiowski, Denisa Lehocká s Borisom Ondreičkom, Lucia Tkáčová, Lucia Gavulová, XYZ, Daniel Grúň, Edit András, Marina Grźnić, dokonca nejakí ľudia z IBM. A okrem nich aj kopec ďalších našich umelcov, známych a samozrejme čeľaď „drozophila melanogaster“. Pár dní po tomto zhromaždení sa napokon idem pozrieť do tej „pivnice“, ktorá tak veľa znamená. Napriek špecifickému priestoru podzemia VŠVU, je galéria HIT tým najlepším, čo sa za posledných necelých desať rokov vyvinulo zo slovenských nonprofitových, nekomerčných galérií. Keď už som tam, teším sa z dobrej výstavy. Nejde len o diela a ich autorov, ale aj o to, ako výstava vyzerá a o čo rieši. Každá jedna má vzhľadom na profil galérie svoje logické opodstatnenie a vďaka jej koordinátorom – kurátorom Dore Kenderovej a Jarovi Vargovi je dodržaný aj rytmus striedania renomovaných a začínajúcich autorov. Publikácia, ktorá sa Vám dostala do rúk je akýmsi sumárom činnosti HIT-u za posledných pár rokov. Je presne taká ako galéria, o ktorej podáva svedectvo a ako ľudia, ktorí ju zostavili. Je nevtieravá, primerane striedma a hlavne prospešná. Obsahuje fotografie výstav a diel a namiesto nie vždy zaujímavých hodnotiacich textov či teoretických výlevov, e-maily, ktoré vznikli počas príprav výstav. Okrem toho, že ide naozaj o zaujímavé a v neposlednom rade aj zábavné čítanie, považujem tento katalóg aj za príručku kurátorstva. V podstate cez akúsi inú formu zachytenia oral history, sú v nej sprostredkované problémy, úskalia i formovanie projektov, skrátka všetko to, s čím sa stretávajú kurátori a umelci v reálnom živote. Za tie roky, čo HIT existuje, stala sa z neho neodmysliteľná súčasť umeleckej scény. Nielen slovenskej! Ambície umelcov z celého sveta vystavovať v tomto už dávno nie experimentálnom priestore, len potvrdzujú jej expanziu do povedomia zahraničia. Táto galéria je zvláštny, ojedinelý jav v našej kultúre. A ako každý taký, nie je jej zrkadlom. Na relevantné reakcie z domáceho prostredia si ešte nejaký čas budeme musieť počkať. Môže nás však tešiť, že nech sa v budúcnosti udeje čokoľvek, nasledujúce generácie budú mať v rukách dokument, ktorý je prameňom, dokladom i výpoveďou . Príjemné listovanie a užite si to. Július Barczi
  • Der Drang nach Osten (2010)

    „Der Drang nach Osten – Paralely k post-kolonializmu a kolonialite v stredoeurópskom priestore“ je výskumný a výstavný projekt, ktorý sa koná v novembri/ decembri 2010 v Galérii HIT v Bratislave. Projekt pozostáva z výstavy v Galérii HIT, publikácie s teoretickými textami na danú tému a opismi diel, menšieho sympózia s teoretikmi/teoretičkami umenia a ekonómie a z workshopu študentov Ateliéru docentky Ilony Németh VŠVU v Bratislave a inštitútu PCAP (Post-Conceptual Art Practices; Profesorka Marina Gržinić) Akadémie výtvarných umení vo Viedni. Všetky uvedené podujatia sa budú konať v Bratislave. V rámci rôznych kontextov, projekty na tému koloniality a post-kolonializmu už nie sú také zriedkavé ako v minulosti, no napriek tomu takmer vzácne. Sú limitované na oblasti/národy s históriou odľahlých kolónií, čo priamo evokuje predstavu spojenú s otrokárstvom a rasizmom, a z toho dôvodu koncentráciu v západnej Európe, USA a do určitého stupňa v priestoroch samotných bývalých kolónií. Post-koloniálne štúdiá sú súčasťou západného kolektívneho eurocentrického poznania (vedomostí) a histórie, kontrolovaných a regulovaných štátnymi inštitúciami, čo môže byť dôvod, prečo poňatie lokálnej histórie ako koloniálnej v kontexte stredoeurópskeho priestoru takmer neexistuje. Post-koloniálne štúdiá sa napríklad vyučujú na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, ale existuje viacero dôvodov vyhýbania sa širšiemu kontextu, ako napr. ich konfrontácia v kontexte koloniality. V prípade Slovenska bolo možné predstavu/fantáziu nezávisle riadenej štátnej formácie uskutočniť historicky dvakrát: medzi rokmi 1939 – 1945 vo forme fašistického Slovenského štátu, a od 1993 až po súčasnosť, cez nacionalizmus a globalizovaný neoliberálny kapitalizmus. Toto územie bolo deklarované národo-štátom s vlastnou politickou kontrolou, čo bolo umožnené geopolitickými intervenciami a dohodami vládnucich mocností. Z tohto dôvodu je fakt, že sa tento projekt uskutočňuje v Bratislave/na Slovensku dvojakej dôležitosti: po prvé, Slovensko je geopolitickým regiónom s koloniálnou skúsenosťou z perspektívy kolonizovaného, avšak, s históriou prepracovanou v populisticko- nacionalistickom zmysle; a po druhé, v kontexte neokolonializmu, cez globalizovanú neoliberálnu kapitalistickú transformáciu smerom k členstvu v EÚ. Slovensko a Bratislava sú uznané ako periféria (k) Západu, a k Viedni v stredoeurópskom kontexte, keďže sa toto mesto samodeklaruje ako staronové centrum stredoeurópskeho priestoru. Cieľom tohto projektu teda nie je oslavovať nezávislosť štátu alebo národa, ale presný opak – spochybniť poňatie nezávislosti a demokracie, artikulovať tieto v kontexte koloniality1 a teda, myslieť súčasnosť a minulosť tohto regiónu ako históriu kontroly a útlaku spojenú s kapitálom, ideológiou, hranicami a pojmom/poňatím pokroku, a navyše, premyslieť fungovanie koloniálnych procesov a zvážiť ich sociálne dôsledky. To znamená, že ich nielen skúmať iba ako procesy vo forme zahraničného kapitálu vstupujúceho do oblasti ekonomického záujmu, ale aj analyzovať reprodukciu kapitálu v kolonizovaných krajinách ako ideológiu, ktorá legitimizuje zneužívanie, sociálnu nerovnosť, (sociálny) rasizmus a ich naturalizáciu (zabezpečiť ich prijatie ako prirodzenosť). To znamená, „umiestniť“ sociálnu a politickú „realitu“ v obsiahlom historickom kontexte, diktovanom ekonomickými a politickými záujmami. Ale história kolonizácie v stredoeurópskom priestore tak či tak nie je taká čierno-biela, ako bola v tomto texte opísaná. Z historického pohľadu je to priestor ideologických vojen a diskontinuít, alebo, lepšie povedané, prudkých ideologických zmien cez politické a sociálne experimenty počas Rakúsko-uhorskej monarchie, prvých nezávislých národo-štátov, národného socializmu, komunizmu, kapitalizmu atď. Kľúčovým je tiež, v kontexte kolonializmu, nezabudnúť na históriu sovietskeho bloku 1948 – 1989, a diferencovať tieto ekonomické procesy od procesov podrobovania si západnými koloniálnymi mocnosťami. Okupácia/kolonizácia východoeurópskych krajín ZSSR bola viac kolonizáciou ideologickou, keďže v sebe neniesla známky bezodného ekonomického vykorisťovania praktizovaného západnými krajinami v tzv. Treťom svete. Vnútorná kolonizácia, ako napr. v prípade ZSSR, Juhoslávie alebo Československa, bola potom zase viac o kontrole novonadobudnutých teritórií a nových národných identít. Tento projekt sa, predsa len, nebude až tak sústreďovať na toto historické obdobie, keďže sa toto, v rámci súčasnej ideológie podriadenej trhu a jeho ašpiráciám konzumu, stalo objektom neustálej re-historizácie. Aj tak treba uviesť, že všetky koloniálne praktiky boli a stále sú rovnako ovplyvnené logikou eurocentrizmu, ideológiou hlásajúcou vlastnú superioritu v rámci technologického pokroku a evolúcie, ktoré prezentujú podrobenie si a uzurpáciu ako pomocnú ruku v zmysle civilizovania „zaostalých“ oblastí, ako procesy spojené s mnohými výhodami (a vlastne len s proklamovanými výhodami) pre miestne obyvateľstvo, ktoré budú uskutočnené v blízkej budúcnosti. A teda, s produkciou a praktizovaním rasizmu alebo sociálneho rasizmu, nech je to západoeurópska koloniálna história, nemecký „Drang nach Osten“ ako kompenzácia za malé odľahlé územia (v porovnaní napr. s Britániou alebo Francúzskom), ZSSR so svojou myšlienkou svetovej komunistickej revolúcie, ktorá spojí celý svet pod vedením sovietskych komunistov, alebo súčasne podmienky neoliberálnych kapitalistických režimov technologickej inovácie a individualizmu. Prečo teda „Der Drang nach Osten“? „Der Drang nach Osten“, preložený do slovenčiny ako „Ťah na Východ“, je pomenovanie z 19. storočia a označuje nemeckú expanziu do slovanských krajín. Stalo sa mottom nemeckého nacionalistického hnutia na konci 19. storočia. V niektorých historických diskurzoch je „Drang nach Osten“ predstavený ako kombinácia nemeckého osídľovania východnej Európy, stredovekých vojenských výprav napr. nemeckých rytierov a germanizačných politík a vojen moderného nemeckého štátu, ako napr. nacistický koncept Lebensraum-u (životného priestoru). Rozhodnutie použiť túto terminológiu v umeleckom projekte o (post-) kolonializme a kolonialite v stredoeurópskom priestore bolo zámerné. Dôvodov je viacero: refl ektovať nesmierny vplyv nemeckej kultúry a ideológie v strednej Európe, upozorniť na reč/jazyk ako najmocnejší prostriedok v zmysle ideológie a jeho/jej úlohu v (neo-) koloniálnych praktikách v stredoeurópskom priestore, ako aj na dlhý tieň národno-socialistickej minulosti v tejto oblasti, ktorý je priamo spojený s procesmi transformácie a nacionalizmu v danom kontexte – Nemecko a Rakúsko sú súčasnými najsilnejšími investormi regiónu. Keďže sa projekt koná v kontexte umenia, hlavným problémom bude, ako sféra umenia a (ofi ciálnej) kultúry zaobchádza so zmienenými témami. Na jednej strane by mali byť odkryté procesy tváriace sa ako emancipačné stratégie, ale v podstate reprodukujúce eurocentristické ideológie a tým pritvrdzujúce súčasné neokoloniálne procesy. Na strane druhej by tieto mali byť demontované cez refl ektívne stratégie vzdoru voči nim, čiže aj možného vzdoru voči trhu a kapitálu. Toto boli hlavné kritériá pri výbere umeleckých diel a teoretických príspevkov. Každé z nich sa zaoberá témami, ktoré sú kľúčové pre analyzovanie logiky kapitalizmu, kolonializmu a ich fungovania: kapitál/moc, technológie/ pokrok, perspektíva pohľadu/kontrola reprezentovania, písanie histórie/ideológia, a už spomenuté nasadenie jazyka/reči (a teda produkovania významu). Kým tu sú tieto pojmy vymenované oddelene, v rámci funkčnosti kapitalistického systému fungujú len poprepletané navzájom. Preto je prepojenie s kritickou teóriou jediným spôsobom začatia vzdoru voči tomuto systému, a v zmysle prehodnotenia a spochybnenia dominantnej západnej histórie umenia ju „odpojiť/odrezať“ (to de-link)2 od ofi ciálnych eurocentristických stratégií. Tento projekt preto cieli na otvorenie diskusie o kapitalizme a kolonializme v stredoeurópskom priestore ako dvoch historických procesoch nevyhnutne navzájom prepojených. Toto je rozhodujúce aj z dôvodu nedávneho kolektívneho posunu smerom k pravicovým politikám viditeľnom v takmer každej krajine regiónu, pretože tieto posuny zase vedú k nárastu kolektívneho akceptovania proto-fašistických tendencií.3 Ivan Jurica (1) Walter Mignolo a Mladina Tlostanova rozšírirli pojem „koloniality“ – pôvodne zavedený Anibalom Quijanom ako fundamentálna logika modernizmu, ktorá nevyhnutne vedie k logike koloniality – založenej na „koloniálnom matrixe moci“ („colonial matrix of power“), ktorý zahrnuje štyri súvisiace domény: kontrolu ekonomiky (privlastnenie si zeme/územia, vykorisťovanie prácou, kontrolu prírodných zdrojov); kontrolu autorít (inštitúcie, armáda); rodovú kontrolu a kontrolu sexuality (rodina, vzdelávanie) a kontrolu subjektivity a poznania (epistemológia, vzdelanie a formovanie subjektivity). Pozri napr. Walter Mignolo, Cultural Studies, Vol. 21, Nos. 2 – 3 March/ May 2007, pp. 449 – 514. (2) Mignolo defi nuje „de-linking“ ako zmenu podmienok a nielen obsahu konverzácie, etablovaných moderným/koloniálnym svetom. Kým de-kolonizácia neoslobodila svet od koloniality, „delinking“ kritizuje poňatie post-koloniálneho, keďže toto používa slovník dekoloniality v projektoch „de-linking“ – „odtrhnutia, odpojenia (sa)“ od koloniálneho matrixu moci; Pozri: Ibid. (3) „Proto-fašistické“ (Proto-fascist) používam ako referenciu na Šefi ka Šeki Tatlića, ktorý tvrdí, že: „Výsledkom týchto uvedených príkladov je, že správny demokrat (-ický muž) sa učí, ako byť naraz proto-fašista na jednej strane a slušný/poslúchajúci, slobodu vyznávajúci občan na strane druhej.“ Pozri: „Diabolical Frivolity of Neo-liberal Fundamentalism,“ Reartikulacija, no. 9, Ljubljana, 2009; http://www.reartikulacija. org/?p=679
  • Is the Future Boring? (2014)

    Začiatkom roku 2014 Galéria HIT publikovala knihu s názvom Is the Future Boring? (Je budúcnosť nudná?). Editori publikácie zhromaždili textový a vizuálny materiál od 42 umelcov z rôznych krajín, ktorí reagovali na problémy, týkajúce sa súčasnej roli umelca, jeho schopnosti projektovať budúcnosť umenia, umelca a umeleckej inštitúcie, budúcnosť umeleckej angažovanosti, ako aj budúcnosť spoločenstiev, ľudstva, planéty, kozmu. Trochu ironický názov a zámer projektu testuje odhodlanosť umelcov zúčastniť sa na projektovaní nových utópií, alebo rezignovať z tejto ambície a ostať v prítomnosti, či obrátiť sa do minulosti. Kniha sa pokúša subtílne vystopovať súčasné nazeranie umelca na svoje vlastné poslanie. Kniha bola podporená Nadáciou Intenda a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.
  • PARTYSLAVA (2009)

    Book edited by Andreas Fogarasi in collaboration with Galeria HIT and students of Academy of Fine Arts and Design in Bratislava
  • Revolution Without Movement PROGRAMME (2014)

    Desať dní diskurzívnych projektov, performatívnych prednášok a cvičení jogy 18.11.-28.11.2014
  • Dreams&Dramas. Law as Literature (2018)

    Dreams&Dramas. Law as Literature Key subjects: Body, Citizenship, Property, Decision Making Process. Area: Transdisciplinary reader: Visual Art & Politics & Anthropology. ‘Dreams & Dramas. Law as Literature’ reader introduces law in broad perspective as specific tool that creates social relations under its own principles. The law, as it were, distils fractions of reality to serve its purpose, and then assembles the elements, as if on a factory line, into a concrete picture, a parallel world. The reader reveals law’s fictional character and dispel the myth: the law is the system based on facts. At the same time in order to present this complex and woven relation, the book tracks specific tools, used by law: cut, montage, indirect speech and legal fiction. The publication is divided into four chapters where the concepts of body, land, property and community are presented so as to shed light and confer new meaning on one another. The reader contains different contributions remaining in a dialogue: visual and textual, the disciplined and the trans-disciplinary academics texts, but also short stories, interviews. The big part of contributions were never presented in Europe as Colin Dayan ‘Law is a White Dog. How Legal Rituals Make and Unmake Persons’ or Karla Holloway’s ‘Private Bodies, Public Texts’, to name those two examples. The texts collection provides also the further reading what allows people interested in law as the part of humanities to undertake its own research. Contributors: Carlos Amorales, Anca Benera+Arnold Estefan, Patrick Bernier, Ernst Bloch, Anna Bottomley & Hilary Lim, Colin Dayan, Kieran Dolin, Costas Douzinas, Marina Gržinić, Debora Hirsch & iaia filiberti, Ran Hirschl & Ayelet Shachar, Karla Holloway, Valerio Nitrato Izzo, Ivan Jurica, Agnieszka Kilian, franck leibovici & Julien Seroussi, Bruno Latour, Danilo Madič, Kathryn Milun & Geralad Torres, Evgeny Pashukanis, Rupali Patil, Agnieszka Piksa, Alicja Rogalska, Issa G.Shiviji, Kama Sokolnicka, Agata Stajer, Mateusz Stępień, Jasper J. Verlinden, Lee Ann S. Wang. The book design: Kaja Gliwa Edit: Agnieszka Kilian in collaboration with Jaro Varga and Joerg Franzbecker Book design: Kaja Gliwa Published by: HIT Gallery and nGbK Released: December 2017 ISBN 978-3-938515-67-9 Price: € 12 Book preview: https://issuu.com/kaja.g/docs/d_d_issuu_2