-
Katalóg Galérie HIT
(2011)
Na vernisáže galérie HIT nechodím. Je tam zima, víno nepijem, tvrdý alkohol majú málokedy a je tam veľa ľudí, pre ktorých nie je vidieť čo sa vlastne vystavuje. Ale počul som, že tam minule bol Roman Ondák, Ilona Németh, Sandra Kusá, Piotrek Stasiowski, Denisa Lehocká s Borisom Ondreičkom, Lucia Tkáčová, Lucia Gavulová, XYZ, Daniel Grúň, Edit András, Marina Grźnić, dokonca nejakí ľudia z IBM. A okrem nich aj kopec ďalších našich umelcov, známych
a samozrejme čeľaď „drozophila melanogaster“. Pár dní po tomto zhromaždení sa napokon idem pozrieť do tej „pivnice“, ktorá tak veľa znamená. Napriek špecifickému priestoru podzemia VŠVU, je galéria HIT tým najlepším, čo sa
za posledných necelých desať rokov vyvinulo zo slovenských nonprofitových, nekomerčných galérií. Keď už som tam, teším sa z dobrej výstavy. Nejde len
o diela a ich autorov, ale aj o to, ako výstava vyzerá a o čo rieši. Každá jedna má vzhľadom na profil galérie svoje logické opodstatnenie a vďaka jej koordinátorom – kurátorom Dore Kenderovej a Jarovi Vargovi je dodržaný aj
rytmus striedania renomovaných a začínajúcich autorov.
Publikácia, ktorá sa Vám dostala do rúk je akýmsi sumárom činnosti HIT-u za posledných pár rokov. Je presne taká ako galéria, o ktorej podáva svedectvo a ako ľudia, ktorí ju zostavili. Je nevtieravá, primerane striedma a hlavne prospešná. Obsahuje fotografie výstav a diel a namiesto
nie vždy zaujímavých hodnotiacich textov či teoretických výlevov, e-maily, ktoré vznikli počas príprav výstav. Okrem toho, že ide naozaj o zaujímavé a v neposlednom rade aj zábavné čítanie, považujem tento katalóg aj za
príručku kurátorstva. V podstate cez akúsi inú formu zachytenia oral history, sú v nej sprostredkované problémy, úskalia i formovanie projektov, skrátka všetko to, s čím sa stretávajú kurátori a umelci v reálnom živote.
Za tie roky, čo HIT existuje, stala sa z neho neodmysliteľná súčasť umeleckej scény. Nielen slovenskej! Ambície umelcov z celého sveta vystavovať v tomto už dávno nie experimentálnom priestore, len potvrdzujú jej expanziu
do povedomia zahraničia.
Táto galéria je zvláštny, ojedinelý jav v našej kultúre. A ako každý taký, nie je jej zrkadlom. Na relevantné reakcie z domáceho prostredia si ešte nejaký čas budeme musieť počkať. Môže nás však tešiť, že nech sa v budúcnosti
udeje čokoľvek, nasledujúce generácie budú mať v rukách dokument, ktorý je prameňom, dokladom i výpoveďou . Príjemné listovanie a užite si to.
Július Barczi
-
Der Drang nach Osten
(2010)
„Der Drang nach Osten – Paralely k post-kolonializmu
a kolonialite v stredoeurópskom priestore“ je
výskumný a výstavný projekt, ktorý sa koná v novembri/
decembri 2010 v Galérii HIT v Bratislave. Projekt
pozostáva z výstavy v Galérii HIT, publikácie s teoretickými
textami na danú tému a opismi diel, menšieho
sympózia s teoretikmi/teoretičkami umenia a ekonómie
a z workshopu študentov Ateliéru docentky Ilony
Németh VŠVU v Bratislave a inštitútu PCAP (Post-Conceptual
Art Practices; Profesorka Marina Gržinić) Akadémie
výtvarných umení vo Viedni. Všetky uvedené
podujatia sa budú konať v Bratislave.
V rámci rôznych kontextov, projekty na tému koloniality
a post-kolonializmu už nie sú také zriedkavé
ako v minulosti, no napriek tomu takmer vzácne. Sú
limitované na oblasti/národy s históriou odľahlých kolónií,
čo priamo evokuje predstavu spojenú s otrokárstvom
a rasizmom, a z toho dôvodu koncentráciu v západnej
Európe, USA a do určitého stupňa v priestoroch
samotných bývalých kolónií. Post-koloniálne štúdiá
sú súčasťou západného kolektívneho eurocentrického
poznania (vedomostí) a histórie, kontrolovaných a regulovaných
štátnymi inštitúciami, čo môže byť dôvod,
prečo poňatie lokálnej histórie ako koloniálnej v kontexte
stredoeurópskeho priestoru takmer neexistuje.
Post-koloniálne štúdiá sa napríklad vyučujú na Akadémii
výtvarných umení vo Viedni, ale existuje viacero
dôvodov vyhýbania sa širšiemu kontextu, ako napr. ich
konfrontácia v kontexte koloniality.
V prípade Slovenska bolo možné predstavu/fantáziu
nezávisle riadenej štátnej formácie uskutočniť historicky
dvakrát: medzi rokmi 1939 – 1945 vo forme fašistického
Slovenského štátu, a od 1993 až po súčasnosť,
cez nacionalizmus a globalizovaný neoliberálny kapitalizmus.
Toto územie bolo deklarované národo-štátom
s vlastnou politickou kontrolou, čo bolo umožnené
geopolitickými intervenciami a dohodami vládnucich
mocností. Z tohto dôvodu je fakt, že sa tento projekt
uskutočňuje v Bratislave/na Slovensku dvojakej dôležitosti:
po prvé, Slovensko je geopolitickým regiónom
s koloniálnou skúsenosťou z perspektívy kolonizovaného,
avšak, s históriou prepracovanou v populisticko-
nacionalistickom zmysle; a po druhé, v kontexte
neokolonializmu, cez globalizovanú neoliberálnu
kapitalistickú transformáciu smerom k členstvu v EÚ.
Slovensko a Bratislava sú uznané ako periféria (k)
Západu, a k Viedni v stredoeurópskom kontexte, keďže
sa toto mesto samodeklaruje ako staronové centrum
stredoeurópskeho priestoru.
Cieľom tohto projektu teda nie je oslavovať nezávislosť
štátu alebo národa, ale presný opak – spochybniť
poňatie nezávislosti a demokracie, artikulovať
tieto v kontexte koloniality1 a teda, myslieť súčasnosť
a minulosť tohto regiónu ako históriu kontroly
a útlaku spojenú s kapitálom, ideológiou, hranicami
a pojmom/poňatím pokroku, a navyše, premyslieť
fungovanie koloniálnych procesov a zvážiť ich sociálne
dôsledky. To znamená, že ich nielen skúmať iba ako
procesy vo forme zahraničného kapitálu vstupujúceho
do oblasti ekonomického záujmu, ale aj analyzovať
reprodukciu kapitálu v kolonizovaných krajinách ako
ideológiu, ktorá legitimizuje zneužívanie, sociálnu
nerovnosť, (sociálny) rasizmus a ich naturalizáciu
(zabezpečiť ich prijatie ako prirodzenosť). To znamená,
„umiestniť“ sociálnu a politickú „realitu“ v obsiahlom
historickom kontexte, diktovanom ekonomickými
a politickými záujmami.
Ale história kolonizácie v stredoeurópskom priestore
tak či tak nie je taká čierno-biela, ako bola v tomto texte
opísaná. Z historického pohľadu je to priestor ideologických
vojen a diskontinuít, alebo, lepšie povedané,
prudkých ideologických zmien cez politické a sociálne
experimenty počas Rakúsko-uhorskej monarchie,
prvých nezávislých národo-štátov, národného socializmu, komunizmu, kapitalizmu atď. Kľúčovým je
tiež, v kontexte kolonializmu, nezabudnúť na históriu
sovietskeho bloku 1948 – 1989, a diferencovať tieto ekonomické
procesy od procesov podrobovania si západnými
koloniálnymi mocnosťami. Okupácia/kolonizácia
východoeurópskych krajín ZSSR bola viac kolonizáciou
ideologickou, keďže v sebe neniesla známky bezodného
ekonomického vykorisťovania praktizovaného
západnými krajinami v tzv. Treťom svete. Vnútorná
kolonizácia, ako napr. v prípade ZSSR, Juhoslávie alebo
Československa, bola potom zase viac o kontrole novonadobudnutých
teritórií a nových národných identít.
Tento projekt sa, predsa len, nebude až tak sústreďovať
na toto historické obdobie, keďže sa toto, v rámci
súčasnej ideológie podriadenej trhu a jeho ašpiráciám
konzumu, stalo objektom neustálej re-historizácie.
Aj tak treba uviesť, že všetky koloniálne praktiky
boli a stále sú rovnako ovplyvnené logikou eurocentrizmu,
ideológiou hlásajúcou vlastnú superioritu v rámci
technologického pokroku a evolúcie, ktoré prezentujú
podrobenie si a uzurpáciu ako pomocnú ruku v zmysle
civilizovania „zaostalých“ oblastí, ako procesy
spojené s mnohými výhodami (a vlastne len s proklamovanými
výhodami) pre miestne obyvateľstvo,
ktoré budú uskutočnené v blízkej budúcnosti. A teda,
s produkciou a praktizovaním rasizmu alebo sociálneho
rasizmu, nech je to západoeurópska koloniálna
história, nemecký „Drang nach Osten“ ako kompenzácia
za malé odľahlé územia (v porovnaní napr. s Britániou
alebo Francúzskom), ZSSR so svojou myšlienkou
svetovej komunistickej revolúcie, ktorá spojí celý svet
pod vedením sovietskych komunistov, alebo súčasne
podmienky neoliberálnych kapitalistických režimov
technologickej inovácie a individualizmu. Prečo teda
„Der Drang nach Osten“?
„Der Drang nach Osten“, preložený do slovenčiny
ako „Ťah na Východ“, je pomenovanie z 19. storočia
a označuje nemeckú expanziu do slovanských krajín.
Stalo sa mottom nemeckého nacionalistického hnutia
na konci 19. storočia. V niektorých historických diskurzoch
je „Drang nach Osten“ predstavený ako kombinácia
nemeckého osídľovania východnej Európy, stredovekých
vojenských výprav napr. nemeckých rytierov
a germanizačných politík a vojen moderného nemeckého
štátu, ako napr. nacistický koncept Lebensraum-u
(životného priestoru).
Rozhodnutie použiť túto terminológiu v umeleckom
projekte o (post-) kolonializme a kolonialite v stredoeurópskom
priestore bolo zámerné. Dôvodov je viacero:
refl ektovať nesmierny vplyv nemeckej kultúry a ideológie
v strednej Európe, upozorniť na reč/jazyk ako
najmocnejší prostriedok v zmysle ideológie a jeho/jej
úlohu v (neo-) koloniálnych praktikách v stredoeurópskom
priestore, ako aj na dlhý tieň národno-socialistickej
minulosti v tejto oblasti, ktorý je priamo spojený
s procesmi transformácie a nacionalizmu v danom
kontexte – Nemecko a Rakúsko sú súčasnými najsilnejšími
investormi regiónu.
Keďže sa projekt koná v kontexte umenia, hlavným
problémom bude, ako sféra umenia a (ofi ciálnej)
kultúry zaobchádza so zmienenými témami. Na jednej
strane by mali byť odkryté procesy tváriace sa ako
emancipačné stratégie, ale v podstate reprodukujúce
eurocentristické ideológie a tým pritvrdzujúce súčasné
neokoloniálne procesy. Na strane druhej by tieto mali
byť demontované cez refl ektívne stratégie vzdoru voči
nim, čiže aj možného vzdoru voči trhu a kapitálu. Toto
boli hlavné kritériá pri výbere umeleckých diel a teoretických
príspevkov. Každé z nich sa zaoberá témami,
ktoré sú kľúčové pre analyzovanie logiky kapitalizmu,
kolonializmu a ich fungovania: kapitál/moc, technológie/
pokrok, perspektíva pohľadu/kontrola reprezentovania,
písanie histórie/ideológia, a už spomenuté
nasadenie jazyka/reči (a teda produkovania významu).
Kým tu sú tieto pojmy vymenované oddelene, v rámci
funkčnosti kapitalistického systému fungujú len
poprepletané navzájom. Preto je prepojenie s kritickou
teóriou jediným spôsobom začatia vzdoru voči tomuto
systému, a v zmysle prehodnotenia a spochybnenia
dominantnej západnej histórie umenia ju „odpojiť/odrezať“ (to de-link)2 od ofi ciálnych eurocentristických
stratégií.
Tento projekt preto cieli na otvorenie diskusie o kapitalizme
a kolonializme v stredoeurópskom priestore
ako dvoch historických procesoch nevyhnutne navzájom
prepojených. Toto je rozhodujúce aj z dôvodu
nedávneho kolektívneho posunu smerom k pravicovým
politikám viditeľnom v takmer každej krajine regiónu,
pretože tieto posuny zase vedú k nárastu kolektívneho
akceptovania proto-fašistických tendencií.3
Ivan Jurica
(1) Walter Mignolo a Mladina Tlostanova rozšírirli pojem „koloniality“ – pôvodne
zavedený Anibalom Quijanom ako fundamentálna logika modernizmu, ktorá nevyhnutne
vedie k logike koloniality – založenej na „koloniálnom matrixe moci“ („colonial
matrix of power“), ktorý zahrnuje štyri súvisiace domény: kontrolu ekonomiky
(privlastnenie si zeme/územia, vykorisťovanie prácou, kontrolu prírodných zdrojov);
kontrolu autorít (inštitúcie, armáda); rodovú kontrolu a kontrolu sexuality (rodina,
vzdelávanie) a kontrolu subjektivity a poznania (epistemológia, vzdelanie a formovanie
subjektivity). Pozri napr. Walter Mignolo, Cultural Studies, Vol. 21, Nos. 2 – 3 March/
May 2007, pp. 449 – 514.
(2) Mignolo defi nuje „de-linking“ ako zmenu podmienok a nielen obsahu konverzácie,
etablovaných moderným/koloniálnym svetom. Kým de-kolonizácia neoslobodila
svet od koloniality, „delinking“ kritizuje poňatie post-koloniálneho, keďže toto používa
slovník dekoloniality v projektoch „de-linking“ – „odtrhnutia, odpojenia (sa)“ od
koloniálneho matrixu moci; Pozri: Ibid.
(3) „Proto-fašistické“ (Proto-fascist) používam ako referenciu na Šefi ka Šeki Tatlića,
ktorý tvrdí, že: „Výsledkom týchto uvedených príkladov je, že správny demokrat (-ický
muž) sa učí, ako byť naraz proto-fašista na jednej strane a slušný/poslúchajúci, slobodu
vyznávajúci občan na strane druhej.“ Pozri: „Diabolical Frivolity of Neo-liberal
Fundamentalism,“ Reartikulacija, no. 9, Ljubljana, 2009; http://www.reartikulacija.
org/?p=679
-
Is the Future Boring?
(2014)
Začiatkom roku 2014 Galéria HIT publikovala knihu s názvom Is the Future Boring? (Je budúcnosť nudná?).
Editori publikácie zhromaždili textový a vizuálny materiál od 42 umelcov z rôznych krajín, ktorí reagovali na problémy, týkajúce sa súčasnej roli umelca, jeho schopnosti projektovať budúcnosť umenia, umelca a umeleckej inštitúcie, budúcnosť umeleckej angažovanosti, ako aj budúcnosť spoločenstiev, ľudstva, planéty, kozmu. Trochu ironický názov a zámer projektu testuje odhodlanosť umelcov zúčastniť sa na projektovaní nových utópií, alebo rezignovať z tejto ambície a ostať v prítomnosti, či obrátiť sa do minulosti. Kniha sa pokúša subtílne vystopovať súčasné nazeranie umelca na svoje vlastné poslanie.
Kniha bola podporená Nadáciou Intenda a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.
-
PARTYSLAVA
(2009)
Book edited by Andreas Fogarasi
in collaboration with Galeria HIT and students of Academy of Fine Arts and Design in Bratislava
-
Revolution Without Movement PROGRAMME
(2014)
Desať dní diskurzívnych projektov, performatívnych prednášok a cvičení jogy
18.11.-28.11.2014
-
Dreams&Dramas. Law as Literature
(2018)
Dreams&Dramas. Law as Literature
Key subjects: Body, Citizenship, Property, Decision Making Process.
Area: Transdisciplinary reader: Visual Art & Politics & Anthropology.
‘Dreams & Dramas. Law as Literature’ reader introduces law in broad perspective as specific tool that creates social relations under its own principles. The law, as it were, distils fractions of reality to serve its purpose, and then assembles the elements, as if on a factory line, into a concrete picture, a parallel world.
The reader reveals law’s fictional character and dispel the myth: the law is the system based on facts. At the same time in order to present this complex and woven relation, the book tracks specific tools, used by law: cut, montage, indirect speech and legal fiction.
The publication is divided into four chapters where the concepts of body, land, property and community are presented so as to shed light and confer new meaning on one another. The reader contains different contributions remaining in a dialogue: visual and textual, the disciplined and the trans-disciplinary academics texts, but also short stories, interviews.
The big part of contributions were never presented in Europe as Colin Dayan ‘Law is a White Dog. How Legal Rituals Make and Unmake Persons’ or Karla Holloway’s ‘Private Bodies, Public Texts’, to name those two examples. The texts collection provides also the further reading what allows people interested in law as the part of humanities to undertake its own research.
Contributors: Carlos Amorales, Anca Benera+Arnold Estefan, Patrick Bernier, Ernst Bloch, Anna Bottomley & Hilary Lim, Colin Dayan, Kieran Dolin, Costas Douzinas, Marina Gržinić, Debora Hirsch & iaia filiberti, Ran Hirschl & Ayelet Shachar, Karla Holloway, Valerio Nitrato Izzo, Ivan Jurica, Agnieszka Kilian, franck leibovici & Julien Seroussi, Bruno Latour, Danilo Madič, Kathryn Milun & Geralad Torres, Evgeny Pashukanis, Rupali Patil, Agnieszka Piksa, Alicja Rogalska, Issa G.Shiviji, Kama Sokolnicka, Agata Stajer, Mateusz Stępień, Jasper J. Verlinden, Lee Ann S. Wang.
The book design: Kaja Gliwa
Edit: Agnieszka Kilian in collaboration with Jaro Varga and Joerg Franzbecker
Book design: Kaja Gliwa
Published by: HIT Gallery and nGbK
Released: December 2017
ISBN 978-3-938515-67-9
Price: € 12
Book preview: https://issuu.com/kaja.g/docs/d_d_issuu_2
