Lotyšská umelkyňa Ieva Epnere predstavuje v Galérii Hit videá, ktorých ústrednou témou je vyrovnávanie sa so sovietskou okupáciou. Cez príbehy zmiešaného obyvateľstva pohraničných prímorských oblastí Lotyšska, pozostávajúceho z miestnych usadlíkov a členov armády/námorníctva pochádzajúcich z rôznych národov bývalej ZSSR sa dozvedáme o každodennom živote, symbióze etník, fungovaní špecifických pravidiel pohraničného priestoru. I o tom, ako sa prostredníctvom individuálnej pamäte konštruuje pamäť kolektívna. Umelkyňa empaticky prenikla do hĺbky ambivalentnej histórie, ktorá je súčasťou i jej vlastného života. Ponúka psychologické sondy, prípadové štúdie predchnuté mystickou atmosférou baltského pobrežia. Jednotiacim motívom snímok je more, nedozerné, pokojné i sčerené. Večné. Naopak, architektúra tu podčiarkuje plynutie času, mnohé budovy sú schátrané stratili pôvodnú veľkoleposť a funkciu.
Video Potom (2016) je prelínaním sa minulosti a prítomnosti v živote bývalého sovietskeho námorného dôstojníka, akéhosi ducha z minulosti, ktorý i dnes, v opustenej budove námorného dôstojníctva, tvrdohlavo dodržiava svoje rituály z minulosti. Jeho prítomnosť možno vysvetliť ako symbol “ne-občana”, bývalého člena sovietskej armády, ktorý mentálne ostal v časoch Sovietskeho zväzu, ale fyzicky žije v nezávislom Lotyšsku, kde podľa neoficiálnych odhadov stále žije okolo 14 000 bývalých príslušníkov sovietskej armády.
Videoportréty zo série Sea of Living Memories (2016) sú rozprávaním spomienok obyvateľov lotyšského pohraničia. Spomínajú, ako sa vybavovali povolenia na návštevu v zakázanej zóne pre príbuzných. Ako mladí pionieri navštevovali pohraničiarov, či na to, ako deti striehli pri mori na vyplavené nedostatkové plastové fľaše. Ako pre bežných ľudí nebolo možné vstúpiť na pláž. Podobne, ako bolo pred revolúciou (1989) v Bratislave nemožné prejsť sa okolo hradu a obce Devín. O okupácii nikto nehovoril. Avšak dodnes sa v mnohých zmiešaných rodinách rozpráva lotyšsky aj rusky. A ruské ponorky a lode je možné vidieť v blízkosti lotyšského pobrežia, hraničnej línie medzi východným a západným mocenským svetom, i dnes.
Video Four Edges of Pyramiden (2015) zachytáva prelínanie minulosti so súčasnosťou bývalého banského mestečka Pyramiden. Nachádza sa na Špitzbergoch resp. na súostroví Svalbard. Mesto Pyramiden bolo založené v roku 1910 Švédmi, v roku 1927 sa stalo súčasťou Sovietskeho zväzu. Od roku 1998 pustlo, avšak v roku 2007 sa stalo turistickou atrakciou, najmä pre častý výskyt ľadových medveďov. Špicbergy aktuálne patria Nórsku.
Ieva Epnere sa narodila v meste Liepaja, v Lotyšsku, v roku i 1977. Žije a pracuje v Rige. V rokoch 2011-2012 absolvovala postgraduálny program HISK (Higher Institute for Fine Arts) v Gente. Je absolventkou Lotyšskej akadémie umenia. Nedávne skupinové výstavy: 2018 Akadémia. Performing Life, Villa Vassilieff, Paríž, 2017 Belonging to a Place, Fogo Island Arts; How to Live Together, Kunsthalle, Viedeň; Festival súčasného umenia SURVIVAL KIT 9, Riga. Nedávne samostatné výstavy: 2016 Sea of Living memories, Art in General, Dumbo, Brooklyn, NY; 2015 Pyramiden and Other Stories, Zacheta Project Room, Varšava, 2013 Mindscapes, kim? Centrum súčasného umenia, Riga.
www.ievaepnere.com
