Táto inštalácia je súčasťou – praktickou časťou – rovnomennej doktorandskej dizertačnej práce. Jej základom sa stala udalosť z konca júna 2013, ktorá silne zarezonovala médiami a slovenskou spoločnosťou. Na oficiálnej politickej úrovni ako aj širokou verejnosťou je vnímaná ako prvé priame vtiahnutie krajiny do „globálnej vojny proti teroru“ vyhlásenej USA a spojencami po 9/11 2001. V uvedenom období sa vlastne odohrali dva krátko po sebe nasledujúce incidenty a k obom sa prihlásilo hnutie Taliban, respektíve jeho odnože. Prvým bolo zavraždenie členov medzinárodnej horolezeckej skupiny (jednému členovi výpravy sa podarilo zachrániť) počas výstupu na horu Nanga Parbat v Pakistane s dvoma slovenskými účastníkmi (Peter Šperka a Anton Dobeš), po druhom incidente pár dní na to vládny špeciál prepravoval z afghánského Kandaháru telo mŕtveho slovenského vojaka, a vojenské lietadlo dvoch ťažko zranených do nemeckého Ramsteinu. Ťažiskom praktickej časti sa stal prvý zmienený prípad, respektíve jeho mediálne pokrytie v rámci Slovenska. Zdá sa, že tento prípad bol v logike medzinárodného boja proti teroru aj pre médiá zaujímavejší, keďže sa v porovnaní s druhým incidentom jednalo o prípad takpovediac na súkromnej úrovni (dobrovoľný výjazd za účelom pokorenia hory, nie pracovná štátna/medzinárodná vojenská misia). Práve súkromný charakter výjazdu horolezcov v kombinácii s predstavou športu ako nedotknuteľnej apolitickej aktivity „živili“ kolektívne vnímanie ich smrti ako absolútnej neviny a absolútnej obete. Tradičný západný anti-islamizmus a vzostup katolicizmu/kresťanstva na štátne ideológie/kultúry potom (za mimoriadneho prispenia vládnej a mediálnej reprezentácie) posunul jednodimenzionálnu konštrukciu „obete teroru“ na kolektívnu národnú úroveň. Všetky zmienené témy, v zmysle krátkeho úvodu do projektu tu otvorené iba orientačne, sú podrobnejšie a presnejšie vypracované v samotnej inštalácii, ako aj písomnej dizertačnej práci. Súčasťou celkovej inštalácie je takisto iný autorov text k téme, z ktorého praktická časť priamo čerpá (Nevinné obete, romboid 8/2013).
Záujmom je cez cielený výskum mediálnej reprezentácie zmienenenej udalosti zneistenie a následné rozloženie jednodimenzionálnej konštrukcie obete, respektíve dichotómie vzťahu obeť-páchateľ umeleckými prostriedkami. Hlavným princípom je konfrontácia/juxtapozícia mediálnej „reality“, jej dopadu na kolektívne vnímanie teroru a islamu (na Slovensku) a post-koloniálnej teórie, respektíve jej vybraných statí. Post-koloniálna teória je doplnená myšlienkami teoretikov/teoretičiek z post-socialistických krajín, upresňujúc v náväznosti na spracovávanú udalosť post-/koloniálny kontext strednej (respektíve post-socialistickej) Európy. V tomto zmysle je priestorové riešenie inštalácie nepriamo rozdelené na tieto tématické jednotky:
Archív mediálneho pokrytia udalosti; Sebakolonizačná tradícia/nutnosť strednej východnej Európy; Šport ako a/politická kategória; Hory a národ; Post-sekulárne spoločnosti; Geneológie kolonializmu/kapitalizmu/fašizmu a Hodnota života.
Formálna stránka práce s textami a obrazom potom iba doplňuje status použitého materiálu buď ako oficiálneho kolektívneho vedenia (mediálna “realita”) alebo vedenia najmä v našich končinách marginálneho (koloniálna história a post-koloniálna teória). Treba podotknúť, že práve koloniálna história, respektíve mentalita kolonializmu, tvorí jeden zo základov modernej európskej/západnej mentality a kultúry. Celková dizertačná práca má dvojaký cieľ: pokúša sa o aplikovanie a vsunutie post-koloniálnej teórie do všeobecného kolektívneho vedenia najmä v strednej Európe alebo post-socialistických kultúrach, ako aj o re-politizáciu umeleckej produkcie. Toto by mohlo rezultovať v posune pohľadu na seba samého/seba samú v kontexte individuálneho občana a národa, ako aj v kontexte reality/pravdy.
Záverom sa chcem poďakovať Galérii HIT (Dorota Kenderová/Jaro Varga), Jakubovi Gavalierovi a Marcelovi Mališovi za spoluprácu a umožnenie realizácie praktickej časti.