Výstava reaguje na demolíciu bratislavského amfiteátra ako na zrušenie spôsobu života, osobných histórií, zdielania, myslenia a snenia, ktoré táto stavba vybavenosti mesta vytvárala. Rekonštruuje jeho fyzickú existenciu náznakovito v modeloch a zároveň originálnych artefaktoch zachránených zo zbúraniska v snahe obnoviť pamäťové stopy úzko prepojených s priestorom ich vzniku. Samotný priebeh zániku amfiteátra je vyrozprávaný ako jeho posledné veľké predstavenie.