Taliansky umelec Yuri Ancarani je autorom špecifických dokumentárnych filmov, ktoré približujú fungovanie rôznych systémov. S jemu vlastným antropologickým prístupom stopuje epiku každodennosti, skúmajúc nové rituály, nové rétoriky, nové gestá. Pomaly, medzi klinickou pozornosťou a teatrálnym pátosom. Film je prostriedkom sublimácie každodennej reality neviditeľného.
V galérii Hit predstavujeme jeho trilógiu filmov La malattia del ferro (Ochorenie železa; 2010–12). Každý z filmov sa zameriava na riadenie v kontexte nezvyčajného pracovného prostredia, aktérmi vykonávajú fyzicky náročné a nebezpečné práce. Titul trilógie v pôvodnom talianskom znení odkazuje k syndrómu známemu ako ponorková choroba, ktorú zažívajú námorníci počas dlhej plavby.
Prvým je videofilm Il Capo (Šéf, 2010). Ide o výstižný portrét predáka, koordinujúceho ťažbu mramoru pri talianskej Carrare, ktorý riadi svoj tím robotníkov obsluhujúcich ťažké stroje jemnými gestami, podobne ako dirigent orchestra. Hlavný protagonista pracuje v obrovskom hluku, používajú však paradoxne jazyk ticha. Druhým filmom zo série je Piattaforma Luna (Platforma Luna, 2011). Vnáša nás do zriedka videnej každodennej rutiny posádky ponorky, situovanej hlboko v oceáne. Výsledkom je film, pripomínajúci science fiction, ktorý vznikol na základe skutočnej cesty umelca, ktorý so šiestimi potápačmi špecializovanými na technické práce vo veľkých hĺbkach, tri dni zdieľal pracovný i životný priestor pod vodou a zachytil ich pri práci. Trilógiu uzatvára film Da Vinci (2012), ktorý zachytáva činnosť chirurgického robota, riadeného na diaľku chirurgom. Zachytáva procedúru prenikania z povrchu tela do útrob pacienta prostredníctvom mechanického ramena, ktoré operuje v telesnej dutine. Všetky tri filmy skúmajú vzťah stroja a človeka, ich vzájomnú podmienenosť a fascinujúcu choreografiu pracovných pohybov.
Yuri Ancarani sa narodil v Ravenne, v Taliansku v roku 1972; pôsobí v Miláne. Svoje filmy predstavil na početných filmových festivaloch a prehliadkach. Medzi jeho nedávne výstavné projekty patria výstavy v inštitúciách: CAC, Centre d’Art Contemporaine, Geneva (2012); MAXXI (Národné múzeum 21. storočia), Rím (2012); Múzeum Solomon R. Guggenheim, New York (2012); N.O. Gallery, Miláno (2010); Inštitút pre súčasné umenie v Tirane, Albánsko (2008). Jeho film Da Vinci bol prezentovaný v rámci výstavy Encyklopedický palác na 55. Benátskom bienále (2013). Vystavoval na skupinových výstavách ako: Pod ulicou pláž/Sotto la Strada, la spiaggia, Nadácia Sandretto Re Rebaudengo, Turín (2012) a 5. PragueBiennale (2011). Získal mnohé ocenenia, vrátane Short Film Grand Prize na 10. Medzinárodnom nezávislom filmovom festivale v Lisabone; Cenu diváka na Festivale krátkeho filmu v Trondheim, Nórsko; Grand Prix v Lab Competition na Filmovom festivale v Clermont-Ferrand. Ancarani bol finalistom 2014 pre ocenenie Premio MAXXI v Ríme.
