Ich ruf zu dir... je nedopovedaný názov Bachovej kantáty, ktorá poslúžila ako predloha k tvorbe piatich grafických partitúr – libretu k ich zvukovo-pohybovej interpretácii. Každá z nich je vytvorená odlišným prístupom a je venovaná vždy niekomu a niečomu inému. Predchádzala im fascinácia paralelným prelínaním príbehov Bacha, jeho rodiny, Solarisu, Harey, Tarkovského... ako sa z vertikály dejín ocitajú paralelne na jednej horizontále, ktorá ich nenápadne prepája.
Hneď v prvom obraze sa do témy ponárame priamym zásahom do Bachovej pôvodnej partitúry Ich ruf zu dir herr Jesu Christ, ktorá je základným hudobným motívom Tarkovského Solarisu (1972). Vedením kolmej notovej osnovy na tú originálnu získavame nový notový zápis, pri ktorého interpretácii v priestore zaznieva Hudba pre oceán.
Tak ako je do filmu pre zvýraznenie deja vložená Bachova hudba, tu sa naopak v jeho partitúre reverzne premieta dej Solarisu a jeho možné extenzie a konflikty. Napríklad medzi realitou a fikciou, ktorá je ponúkaná reálne. Ponoriť sa do oceánu, ktorý “dokáže zhmotniť najskrytejšie myšlienky“ znamená zvoliť si fikciu ako východisko k realite.
Vyústením tohto projektu bude predstavenie improvizačného hudobno-tanečného zoskupenia Otvorené dvere, ktoré interpretácie grafických partitúr Ich ruf zu dir predstaví v máji v Štúdiu 12.
Michal Húska a Zuzana Žabková
