Post Onion
„Ak naším svedectvom poskytneme nasledujúcej generácii len úlomok z rozpadávajúcej sa štruktúry pravdy, netvorili sme úplne nadarmo.‟
Stefan Zweig
Súčasný jednotlivec je nepodstatný, nech je a robí čokoľvek. Sme utláčaní systémom, menia sa iba kulisy. Kolektívne blaho sa zmenilo na neblaho, ktoré tolerujeme. Netolerujeme odlišnosť a békame s davom. Málokto má pocit, že niečo dokáže zmeniť, pretože tá snaha skôr či neskôr výjde navnivoč. Protest znamená boj s veternými mlynmi. Spoločnosť sa začína deliť na bohatých, chudobných a ešte chudobnejších - ekonomicky aj kultúrne. Stredná vrstva sa vytráca. Tá, ktorá spokojne existuje, ktorá má prehľad a zdravý rozum. Dobro už dávno nie je rovné pravde, ani kráse. To, čo sa dnes považuje za krásne, je častejšie lož, ako nie je.
Imaginárna a, prihliadnúc na fakt, že vychádza z troch osobností, objektivizujúca postava dsk. balansuje na hranici toho, či objektivita ako taká jestvuje, niekedy jestvovala a ako je možné sa jej priblížiť. Spochybňuje postavenie a úlohu jednotlivca v súčasnej spoločnosti, kladie otázky toho, čo znamená individuálna sloboda. Pochybuje o jej bezprostrednej existencii, kladie si otázky toho, či je možné dospieť k pravde o svete. Existuje pojem pravdy iba v slovníkoch a učebniciach?
Túto pochybnosť sa pokúša vizualizovať použitím originálneho obrazu, ktorý neprešiel manipuláciou a v rámci jeho vonkajšej formy sa tak stáva autentickým a „pravdivým“. Prostredníctvom metaforických zobrazení vypovedá o postavení jednotlivca v spoločnosti a jeho relevantnosti, o pojme pravdy, tlmočenonom vedomosťou a vzdelaním, o slobode a vymedzení individuálneho životného priestoru.
dsk. pochybuje.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
