Výstava Netuším, že to takto skončí môže byť chápaná ako príbehové rozprávanie, v rámci ktorého divák prechádza exteriérmi mesta samotného (prechody medzi galériami), zatiaľčo galérie slúžia ako reálne interiéry.
Divák si vytvára vlastný temporytmus i strih deja pokračujúceho na viacerých miestach a v rámci niekoľkých autonómnych prostredí súčasne. Cieľom je vyvolanie intenzívneho pocitu z nejasne uchopiteľnej inscenovanej reality a sprítomnenie seba samého. Výprava, priestor i časnosť celkového diela stimuluje osobné asociácie a spúšťa narácie, ktoré podmieňuje divákova vlastná skúsenosť. Statická inštalácia tu nadobúda performatívny charakter.
Mira Keratová
